Prompt, ktorý funguje na prvý raz

Keď ti Claude odpovie niečo všeobecné a nepoužiteľné, zvyčajne to nie je jeho chyba. Nevie, kto si, na čo to potrebuješ a ako má výsledok vyzerať. Človek by sa ťa opýtal. Claude si väčšinou len domyslí.

Štyri veci, ktoré mu povedz

Kontext. Kto si a v akej situácii si. „Som v druhom ročníku na gymnáziu“ zmení odpoveď viac, než by si čakal.
Úloha. Čo presne chceš. Nie tému, ale výsledok.
Formát. Ako dlhé to má byť, v bodoch alebo v texte, s tabuľkou alebo bez.
Obmedzenia. Čo nechceš. Napríklad žiadne cudzie slová, ktoré si sa ešte neučil.

Príklad

~~Napíš mi niečo o fotosyntéze.~~

Som v 2. ročníku gymnázia a v piatok píšem test z biológie
o fotosyntéze. Vysvetli mi rozdiel medzi svetelnou a temnostnou
fázou tak, aby som ho vedel povedať vlastnými slovami.

Daj mi to v dvoch krátkych odsekoch a na konci pridaj tri otázky,
ktoré by mohli byť v teste. Odpovede napíš až pod ne.

Druhý prompt je dlhší o pár viet, ale ušetrí ti tri kolá „nie, toto som nemyslel“.

Dva triky navyše

Nechaj ho pýtať sa. Na koniec promptu pridaj: „Ak ti niečo chýba, najprv sa ma opýtaj.“ Claude sa potom radšej spýta, než aby hádal.

Ukáž príklad. Ak chceš konkrétny štýl, vlož ukážku. Jeden príklad povie viac než odsek opisu.

Nemusíš písať dokonalý prompt na prvý pokus. Keď odpoveď nesedí, napíš, čo presne je zle. Claude sa opraví lepšie, keď vie, čo má zmeniť.